Urbariát
Urbár - pozemkové spoločnsti
Urbár je historický termín používaný na našom území od čias Rakúsko-Uhorska, kedy bol súpisom povinností poddaných voči svojim pánom. Vznikali urbárske knihy, ktoré obsahovali register feudálneho panstva v rámci jednotlivých dedín, no často v nich nachádzame aj súpis zemepánskeho majetku so zámkami, lesmi, majermi, rybníkmi. Urbáre alebo Urbárske knihy vznikali z iniciatívy majiteľov panstiev a statkov pre evidenciu odvodov, ktoré im plynuli z poddanských usadlostí. V 18. storočí zjednotila urbárska regulácia Márie Terézie poddaných evidovaných v urbároch na urbárskych poddaných a pôdu im pridelenú pod názvom urbárska pôda. Tento krok sa dá považovať za prvotný základ významu dnešných urbárskych spoločenstiev.
Marcovými konštitučnými zákonmi z r. 1848 stratili urbárske dokumenty ich pôvodný význam pre feudálno-poddanské vzťahy. V tomto prelomovom období bolo zrušené poddanstvo a pôda patriaca poddaným oslobodená od feudálnych tiarch prešla do základného vlastníctva roľníkov. Ešte pred zrušením poddanstva urbárska pôda na Slovensku tvorila 16 percent celého pôdneho fondu a asi 40 percent fondu ornej pôdy a lúk. Urbárskym patentom sa fond urbárskej pôdy rozšíril o urbárske lesy, pasienky, štrkoviská a pod., ktoré sa vydelili miesto dovtedajších úžitkových práv urbárskych poddaných zo zemepánskych majetkov. Novovzniknuté urbárske spoločenstvá spravovali svoje pozemky až do ich rozdelenia, predaja, prípadne poštátnenia a zdruštevnenia v polovici 20 storočia kedy bola činnosť spolčenstiev značne oslabená.
Naše spoločenstvo na novovzniknutých základoch v roku 1991 chcelo nadviazať na tradície na Slovensku dlho zakorenené a preto sme sa rozhodli obnoviť majetkový status Urbárskeho spoločenstva v Prašiciach, na čo sa podujal pán Víťazoslav Kuchár.